Metodika určovania počtu sudcov v kocke

Hlavným prínosom metodiky určovania počtu sudcov na základe modelu využívajúceho ukazovatele CEPEJ (metodika) je snaha o vytvorenie transparentného systému prideľovania miest sudcov na základe vopred známych kritérií spoločných pre všetky súdy. S tým súvisí aj nový spôsob zberu a vyhodnocovania dát podľa kategórií rozhodnuté/nerozhodnuté namiesto doteraz zaužívaných kategórií vybavené/nevybavené. Metodika sa teda sústreďuje na rozhodovaciu činnosť na úrovni súdu. Vďaka tomu jeho výkonnosť nie je skreslená dobou po nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia (vybavenosť). Táto doba je v mnohých prípadoch naviazaná na rozhodnutie súdu v ďalšej inštancii. Túto zmenu uvítali viacerí predsedovia súdov ako spravodlivejšie meranie výkonnosti, ktorého sa neúspešne dožadovali už niekoľko rokov. Netreba však zanedbať kategóriu vecí nevybavených , naopak, je potrebné s ňou z dlhodobého hľadiska naďalej pracovať.

Počty sudcov na súdoch – reálne aj plánované – sa doposiaľ rozdeľovali na základe nejasných a netransparentných kritérií. Viedlo to k tomu, že v rôznych častiach Slovenska majú ľudiazásadne odlišný prístup k spravodlivosti. 

Metodika bola vypracovaná pracovnou skupinou pri Analytickom centre Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (AC MS SR). Do pracovnej skupiny bolo počas septembra 2017 až apríla 2018 zapojených šesť interných analytikov AC, dvaja externí analytici, zástupcovia vedenia MS SR, zástupcovia sudcov a Odboru rozvoja rezortných ľudských zdrojov MS SR. Desiatky stretnutí pracovnej skupiny vyústili do niekoľkých modifikácií modelu, ktorý tvorí jadro metodiky. Výsledný model bol pripomienkovaný predsedami okresných a krajských súdov. Aktualizovaná verzia metodiky obsahuje aktuálne čísla pre rok 2020.

Metodika využíva model, ktorý prerozdeľuje počty sudcov podľa presne vyšpecifikovaného kľúča na základe dát poskytovaných súdmi, avšak je obmedzený len na sudcovské agendy. Je natoľko spoľahlivý, nakoľko spoľahlivé a presné sú údaje poskytované súdmi. Preto je dôležité zdôrazniť nevyhnutnosť jednotného a spoľahlivého zberu dát a pravidelnej aktualizácie výpočtov tohto modelu na základe nových dát.

Dispozičný čas (Disposition Time – DT), ukazovateľ používaný organizáciou CEPEJ na meranie výkonnosti súdov – merajúci podiel medzi rozhodnutými vecami v určitom časovom období a nerozhodnutými vecami na konci daného časového obdobia – hovorí o schopnosti súdov vysporiadať sa s tým, o čom doposiaľ rozhodnuté nebolo.

Na Slovensku boli v čase implementácie metodiky (dáta roka 2017) v tomto ukazovateli medzi súdmi markantné rozdiely. Napríklad, kým „najefektívnejší“ z okresných súdov v tomto ukazovateli mal v súdnej agende „C“ DT na úrovni 70 dní, tak „najmenej efektívny“ až viac ako sedemkrát vyšší – 513 dní. To znamená, že pokiaľ by oba súdy mali v nasledujúcom období rovnaký počet rozhodnutých vecí a zároveň 100% mieru vybavenosti (Clearance Rate – CR; podiel medzi rozhodnutými vecami a nápadom), tak účastníci konania sa rozhodnutia dočkajú vo veľmi odlišnom čase. V agende „T“ je tento rozdiel 20-násobný, v agende „Cb“ 12-násobný a v agende „P“ viac ako 4-násobný.

Dôvodov na takéto pozorovania môže byť niekoľko – okrem hypoteticky rozdielnej náročnosti vecí na jednotlivých súdoch aj odlišná efektivita súdov a súdneho manažmentu, početnosť a frekvencia zmien v sudcovskom stave, či neadresované problémy, ktoré trvajú desaťročia. Podobný problém možno pozorovať aj v ukazovateli priemernej dĺžky konaní na súdoch, ktorý je navyše ovplyvnený mierou odvolaní, produktivitou súdov a ďalšími faktormi na úrovni odvolacích súdov.

Predmetná metodika sa usiluje adresovať práve tento problém – rôzny prístup k spravodlivosti v rôznych častiach Slovenska s ohľadom na princípy „hodnoty za peniaze“. Je zrejmé, že doterajšia prax nedokázala zabezpečiť rovnaký prístup k súdnej ochrane pre všetkých občanov a diskusia, čo tento stav spôsobilo, je irelevantná, nakoľko nepozorujeme žiadny trend vo vnútri súdnej sústavy, ktorý by umožňoval predpokladať, že súdna sústava sa s týmto problémom dokáže sama vysporiadať.

Žiadny matematicko-štatistický model nedokáže zachytiť zložitosť reality spoločenských problémov dokonale, preto musí pre svoje skúmanie prijať predpoklady či zjednodušenia. Aj súdna sústava je vo veľmi zložitou organizáciou s množstvom aktérov,  socio-ekonomických a pracovno-právnych vzťahov. Preto aj model, ktorý tvorí základ metodiky, nevyhnutne pracuje s predpokladmi, ktoré reflektujú viaceré obmedzenia. Niektoré z nich sú však odstrániteľné, a preto je potrebné tento model naďalej zdokonaľovať a spresňovať. V súčasnosti je nutné pre modelovanie prijať nasledovné predpoklady:

• Nápad bude rovnaký – V tejto chvíli nie je možné uspokojivým spôsobom prognózovať vývoj nápadu, nakoľko je to zložitý proces, ktorý si vyžaduje hĺbkovú analýzu, ktorá by zohľadňovala aj socio-ekonomické regionálne rozdiely medzi súdmi.
• Použité dáta – Východisko metodiky predstavuje vždy stav ku koncu predchádzajúceho roka zachytený v štatistických výkazoch o obehu agend – napr. V (MS SR) 10 – 01. V ďalšom období je potrebné výpočet urobiť na aktualizovaných dátach, prípadne na časovú granularitu menšiu ako jeden rok, čo by umožnilo lepšie reagovať na zmeny v nápade.
• Priemerný počet sudcov – model počíta s priemerným počtom sudcov vo výkone počas predchádzajúceho roka. Tento počet sa vypočítava zo stavov ku koncu každého mesiaca evidovaných v Mesačných prehľadoch o počte sudcov Slovenskej republiky (vypracúva Odbor rozvoja rezortných ľudských zdrojov MS SR).
• Maximálna výkonnosť sudcov – Metodika predpokladá, že všetci sudcovia (na všetkých súdoch) pracujú presne na 100% svojich možností.
• Využitie podporného personálu[2] je na súdoch rovnaké – Ak platí, že na niektorých súdoch majú napr. VSÚ viac „vlastnej“ agendy, a teda nemôžu vypomáhať pri sudcovských agendách v rovnakej miere ako VSÚ na iných súdoch, zaťaženie sudcov (a teda objektívne očakávaná produktivita) bude nižšie.
• Platobné rozkazy tvoria na všetkých súdoch približne rovnaký podiel z agend „C“ a „Cb“ – Tento predpoklad sme nútení prijať, nakoľko súčasťou agendy „C“ a „Cb“ sú aj vydané platobné rozkazy, ktoré na základe dostupných údajov zatiaľ nebolo možné spoľahlivo očistiť. Nevýhodou tohto predpokladu je, že ak je jednoduchšie rozhodnúť vo veci platobného rozkazu ako v priemernej veci v agende „C“ a „Cb“, tak to spôsobuje, že súdy s vysokým podielom platobných rozkazov majú zdanlivo vyššiu produktivitu. Zároveň to môže skresľovať ich CR aj CTR (situácia, keď sú CR aj CTR uspokojivé, no je spôsobená tým, že daný súd rozhodoval „ľahšie“ veci). Rozdiely v pozorovanej produktivite pripisujeme čiastočne objektívnym ukazovateľom, ako je priemerná náročnosť prípadov, kapacita podporného personálu, fluktuácia v sudcovskom stave a na miestach podporného personálu a podobne.
• Váhy náročnosti jednotlivých agend boli odvodené z normy (len pre OS SR) – Model odhaduje počty sudcov v agendách s prihliadnutím na rozdiely v náročnosti jednotlivých agend. Tieto rozdiely v náročnosti sú zachytené v norme používanej MS SR v roku 2011.[3] Odhad bol potrebný aj z toho dôvodu, že údaje uvádzané vo výkazoch V (MS SR) 10 – 01 týkajúce sa počtu sudcov v jednotlivých agendách (podľa rozvrhu práce) zjavne nezachytávali reálne rozdelenie práce na súdoch. Podľa normy by mal sudca OS SR za jeden rok rozhodnúť Y prípadov. Podľa rozdielov medzi normou určenými výkonmi boli vypočítané váhy jednotlivých agend tak, že ako referenčná slúžila agenda „C“, ktorej bola pridelená váha 1. Následne boli odvodené váhy pre 10 hlavných zoskupení agend OS SR:
  • Agenda „T“ (registre „T“, „Tk“ a „Tv“) – norma: 220, váha: 1,5,
  • Agenda „T-ostatné“ (registre „Nt“, „Pp“, „Tp“, „Ntt“) – norma: 900, váha: 0,367,
  • Agenda „C“ (registre „C“, „Cpr“, „Ca“, „Csp“, „Cr“, „Ccud“) – norma: 330, váha: 1,
  • Agenda „Cb“ (registre „Cb“, „CbPV“, „CbR“, „CbBu“, „CbHs“, „Cbi“) – norma: 330, váha: 1,
  • Agenda „S“ (register „S“) – norma: 500, váha: 0,66,
  • Agenda „P“ (registre „P“, „PPom“, „Pc“, „Ps“, „Po“, „Pu“) – norma: 370, váha: 0,892,
  • Agenda „D“ (register „D“) – norma: 2250, váha: 0,147,
  • Agenda „KaR“ (registre „K“, „R“, „NcKR“) – norma: 150, váha: 2,2,
  • Agenda „OR“ (register „Nsre“) – norma: 1125, váha: 0,293,
  • Agenda „Zm“ (registre „Zm“, „CbZm“) – norma: 410, váha: 0,805.
  • V priemere teda platí, že rozhodnúť vec v agende „C“ je rovnako ťažké ako rozhodnúť vec v agende „Cb“, a zároveň o polovicu ľahšie než rozhodnúť vec v agende „T“.

Širším zadaním pri tvorbe metodiky bolo stanoviť objektívne kritéria založené na dátach poskytovaných súdmi, ktoré umožnia transparentne a s rovnakým prístupom ku každému súdu určiť optimálny počet sudcov na súdoch. Cieľom je zefektívnenie výkonu súdnictva v súlade s princípmi „hodnota za peniaze“. V kontexte tejto metodiky ide o dve hlavné kritériá:

• vyrovnávať rozdiely medzi jednotlivými súdmi tak, aby v strednodobom časovom horizonte dosiahli občania na celom území SR približne rovnaký prístup k spravodlivosti,
• vytvoriť priestor pre zefektívnenie výkonu súdnictva ako celku (pomôcť súdom vysporiadať sa s „restami z minulosti“).

Cieľ pre OS SR:

Určiť optimálny počet sudcov tak, aby sa do  rokov dosiahol priemer dispozičného času najlepších 15 krajín EÚ v hlavných sudcovských agendách:

• „T“ – 93 dní,
• „C“ – 169 dní,
• „Cb“ – 169 dní,
• „P“ – 91 dní.

Cieľ pre KS SR:

Určiť optimálny počet sudcov tak, aby sa do  rokov dosiahol priemer dispozičného času najlepších 15 krajín EÚ v agende „S“. V agendách „T“, „C“ a „Cb“ je cieľom vyrovnanie rozdielov medzi jednotlivými súdmi oproti priemeru SR, nakoľko ten dosahuje lepšie hodnoty ako priemer EÚ:

• „T“ – 38 dní,
• „C“ – 117 dní,
• „Cb“ – 173 dní,
• „S“ – 205 dní.

Metodika odporúča, aby sa priebežne monitoroval vývoj ukazovateľov jednotlivých súdov a raz ročne (prípadne polročne) model prepočítať na základe nových dát za uplynulé obdobie.  Ciele na úrovni priemeru najlepších 15 krajín EÚ a ostatné stanovené ciele by mali zostať nemenné pre celé obdobie rokov 2019 – 2021.

Základné východiská pre výpočet potrebného počtu sudcov a ich distribúcii v súdnej sústave sú inšpirované jednak rôznorodými prístupmi k problematike v zahraničí (Izrael, USA, Švajčiarsko, Holandsko, Španielsko) ako aj odporúčaniami CEPEJ v oblasti nástrojov časového manažmentu. CEPEJ používa pri hodnotení súdnych systémov súbor ukazovateľov, ktoré zachytávajú rôzne kvalitatívne aspekty:

• CR – Clearance Rate (miera vybavenosti),
• CTR – Case Turnover Ratio (miera obratu vecí) resp. DT – Disposition Time (dispozičný čas – odhadovaný),
• APC – Age of Pending Cases (veková štruktúra nerozhodnutých vecí),
• CPJ – Case Per Judge (počet rozhodnutých vecí na sudcu),
• CPS – Case Per Staff (počet vecí na počet zamestnancov),
• SPJ – Staff Per Judge (počet zamestnancov na sudcu),
• CPC – Cost Per Case (náklady na vec),
• AR – Appeal Rate (miera odvolaní),
• QMD – Quashed and Modified Decisions Rate (miera zrušených a zmenených rozhodnutí),
• HAR – Held Appeal Rate (pomer potvrdzujúcich rozhodnutí odvolacieho súdu).

V ideálnej situácii by metodika určovania počtu sudcov mala byť postavená na modeli, ktorý zohľadní čo možno najviac z vyššie uvedených ukazovateľov. Na základe dostupných kvantitatívnych údajov, ktoré má rezort spravodlivosti oficiálne k dispozícii a AC MS SR ich považuje za dôveryhodné a zásadné pre plánovanie počtu miest sudcov, boli v modeli použité nasledovné ukazovatele vyplývajúce z metodiky CEPEJ:

• CPJ – Case Per Judge (počet rozhodnutých vecí na sudcu),
• CR – Clearance Rate (miera vybavenosti),
• CTR – Case Turnover Ratio (miera obratu vecí), resp. DT – Disposition Time (dispozičný čas – odhadovaný).

Potrebný počet sudcov je možné vypočítať podľa každého z ukazovateľov jednotlivo. Individuálne ukazovatele majú pozitíva aj negatíva, ktoré je možné vyvažovať ich kombináciou v jednom výpočte priradením rôznych váh.

Case Per Judge (CPJ) – počet rozhodnutých vecí na sudcu

• CPJ = počet rozhodnutých vecí za obdobie / počet sudcov 
• V kontexte predkladanej metodiky tento ukazovateľ pracuje s očakávanou produktivitou sudcu, teda počet rozhodnutých vecí na sudcu. Predpokladá rovnakú náročnosť rozhodovaných vecí, resp. že priemerná náročnosť veci je na každom súde v rámci jednej agendy rovnaká.

Pozitíva:

• Očakáva rovnakú produktivitu – zvýhodňuje súdy s vyššou ako očakávanou produktivitou, teda súdy, ktoré majú na sudcu viac rozhodnutých vecí, ako je očakávané a naopak –  znevýhodňuje tie, ktoré majú na sudcu menej rozhodnutých vecí, ako je očakávané.
• Umožňuje vytvárať tlak na menej produktívne súdy – ak je nižšia produktivita spôsobená subjektívnymi príčinami na strane súdov, použitie tohto ukazovateľa bráni pred kompenzovaním súdov za nedostatočnú výkonnosť. 

Negatíva:

• Neberie do úvahy rôznu priemernú náročnosť prípadov na rozličných súdoch – ak produktivita súdu závisí od priemernej náročnosti prípadov, použitie tohto ukazovateľa samostatne by zvýhodňovalo súdy, kde je skladba prípadov menej náročná.
• Pre jeho úplnú funkčnosť sú potrebné iné nástroje tlačiace na produktivitu. 

Clearance Rate (CR) – miera vybavenosti

• CR = počet rozhodnutých vecí za obdobie / nápad za obdobie
• Miera vybavenosti došlých vecí v sledovanom období (napr. 1 rok). Ukazuje schopnosť súdu vysporiadať sa s nápadom. Vyjadruje sa v percentách ako pomer rozhodnutých a došlých vecí v sledovanom období. Podiel závisí od nastavených kritérií – možno cieliť na 100-percentnú vybavenosť, prípadne na priemernú vybavenosť, atď. Viac ako 100-percentná vybavenosť z dlhodobého hľadiska skracuje dĺžku konania, menej ako 100 % ju naopak predlžuje.

Pozitíva:

• Zachováva status quo výkonnosti súdnej sústavy – keby všetky súdy mali presne 100-percentnú mieru vybavenosti, čas potrebný na rozhodnutie by zostal rovnaký ako v predchádzajúcom období.
• Z dlhodobého hľadiska reaguje na trendy v nápade – pri predpoklade, že súdy pracujú na 100% svojich možností, zvýšený nápad by znamenal navýšenie potreby počtu sudcov na súde.

Negatíva:

Nič nezlepšuje – ak by mali súdy 100-percentnú mieru vybavenosti, čas potrebný na rozhodnutie by zostal na „rýchlych“ súdoch krátky a na „pomalých“ súdoch dlhý.

• Na trendy v nápade reaguje s oneskorením – ak by došlo k rapídnemu zvýšeniu nápadu, tak ak platí, že súdy by pracovali na svojich 100 %, došlo by k navýšeniu počtu nerozhodnutých vecí, a tým k predĺženiu konaní.

• CTR = počet rozhodnutých vecí / počet nerozhodnutých vecí na konci obdobia
• Pomer počtu rozhodnutých vecí za určité obdobie a nerozhodnutých vecí ku koncu obdobia. Hovorí o tom, ako rýchlo sa súd dokáže vysporiadať s nerozhodnutými vecami, ktoré mu zostali na konci roka.
• Meria kapacitu súdov rozhodovať nerozhodnuté veci. Predpokladá, že súdy dosahujú (približne) svoju maximálnu produktivitu.
• Je to pre túto metodiku najdôležitejší ukazovateľ, pretože sa používa aj na výpočet odhadovaného času na rozhodnutie – DT (Disposition Time) – odhadovaný počet dní potrebných na rozhodnutie vecí, o ktorých ku koncu sledovaného obdobia ešte nebolo rozhodnuté (pozn. odhadovaný čas na základe počtu rozhodnutých vecí v danom období). Vyjadruje sa ako pomer nerozhodnutých vecí ku koncu obdobia a rozhodnutých vecí v sledovanom období, vynásobený 365. Alebo alternatívne ako pomer: DT = 365 / CTR

Pozitíva:

• Kompenzuje súdy s veľkými restami z minulosti – predpokladom je, že tieto resty z minulosti sú dôsledkom objektívnych príčin ako napr. náhle zvýšenie nápadu, nedostatočné kapacity na ich vyriešenie a podobne.
• Smeruje k rovnakej rýchlosti konania na súdoch – z dlhodobého hľadiska sa usiluje o to, aby podiel medzi rozhodnutými a nerozhodnutými vecami bol rovnaký za predpokladu, že všetci robia svoju prácu na 100 % svojich možností.

Negatíva:

• Môže kompenzovať za nedostatočnú výkonnosť – ak platí, že resty z minulosti sú spôsobené subjektívnymi príčinami na strane súdov a sudcov, použitie tohto ukazovateľa so 100-percentnou váhou na určenie počtu sudcov by priveľmi kompenzovalo za nedostatočnú výkonnosť.
• Nemotivuje k zlepšovaniu sa – ak platí, že resty z minulosti sú spôsobené subjektívnymi príčinami na strane súdov a sudcov, použitie tohto ukazovateľa so 100-percentnou váhou na určenie počtu sudcov by kompenzovalo za nedostatočnú výkonnosť.

Keďže metodika používa vo výpočte súčasne tri ukazovatele, je možné nastaviť rozdielne váhy. Vhodným nastavením jednotlivých váh možno potlačiť negatívne efekty, prípadne posilniť pozitívne, želané efekty. Ukazovateľ, ktorý má vo výpočte najväčšiu váhu, bude mať aj najväčší vplyv na výpočet počtu sudcov.

Prostredníctvom kvantitatívnych a kvalitatívnych analýz boli z 5151 rôznych kombinácií váh CPJ – CR – CTR (%) ukazovateľov (napr.: 100 – 0 – 0; 99 – 0 – 1; 98 – 1– 1; …) hlbšiemu skúmaniu a diskusii podrobené viaceré kľúčové kombinácie váh. Vzhľadom na potrebu dosiahnuť stanovené ciele DT a aktuálnu situáciu v rezorte sa ako najvhodnejšie javí použitie kombinácie s dôrazom na CTR a CPJ.

Po zohľadnení pripomienok predsedov okresných a krajských súdov k prezentovanému nastaveniu váh bola pre aplikáciu metodiky na strednodobý rozpočtový rámec na roky 2019 – 2021 zvolená kombinácia váh CPJ – CR – CTR (%) = 40 – 10 – 50 (%).

Najväčšiu váhu má ukazovateľ  miera obratu vecí (CTR) – 50%, pretože z neho sa počíta dispozičný čas (DT), čo umožňuje tlak na dosahovanie stanoveného cieľa na úrovni určitej hodnoty DT. Strednú váhu má ukazovateľ počet vecí na sudcu (CPJ) – 40%, ktorý umožňuje vytvárať tlak na produktivitu súdu. Najmenšiu váhu má ukazovateľ miera vybavenosti (CR) – 10%, keďže zachováva status quo, čím bráni výraznému poddimenzovaniu i naddimenzovaniu súdov.

Po ukončení rozpočtového rámca na obdobie rokov 2019 – 2021 a dosiahnutí potrebných zlepšení v súdnej sústave možno uvažovať o modifikácii váh napr. v pomere CPJ – CR – CTR (%) = 25 – 60 – 15 (%). Tento model bude mať za následok stabilizačný efekt na výkonnosť v súdnej sústave, pretože uprednostňuje ukazovateľ CR, ktorý – ako už bolo spomínané – zachováva status quo. To znamená, že sa usiluje udržiavať množstvo nápadu na sudcu konštantné, čo sudcovský stav často vníma ako citlivý ukazovateľ.

Model je rozpracovaný v podobe kódu v štatistickom programe „R“, čo umožňuje jeho rýchlu aktualizáciu a modifikáciu premenných (ciele, váhy, obdobie) podľa uváženia vedenia MS SR. Detailný zápis kódu zobrazuje príloha č. 1 (výpočet optima pre OS SR) a príloha č. 2 (výpočet optima pre KS SR) dokumentu Metodika určovania počtu sudcov na základe modelu využívajúceho ukazovatele CEPEJ.

Analytické centrum vývoj ukazovateľov jednotlivých súdov priebežne monitoruje a raz ročne (február) pristúpi k prepočítaniu na základe nových dát za uplynulý kalendárny rok, pričom ciele stanovené na úrovni priemerov DT by mali zostať nemenné pre celé obdobie rokov 2019 – 2021. Vypočítané optimum pre aktuálny rok následne porovná so stavom záväzného rozpisu miest sudcov k 31.1. aktuálneho roka a predloží vedeniu MS SR na ďalšie posúdenie a korekcie.

Zoznam zdrojových dát:

• V (MS SR) 10 – 12 a V (MS SR) 10 – 01 – ročný sumár z mesačných výkaz o výkonnosti súdov a ročný výkaz o počte sudcov, ktorý zasiela okresný súd krajskému súdu a následne krajský súd (vrátane okresných súdov v obvode kraja) Ministerstvu spravodlivosti SR do 10 pracovných dní po skončení sledovaného obdobia, najneskôr do 25. januára.
• Mesačné prehľady o počte sudcov Slovenskej republiky za rok 2017 – tabuľkové dokumenty pravidelne vypracovávané zamestnancami Odboru rozvoja rezortných ľudských zdrojov MS SR.

Zoznam sudcovských agend v modelovaní:

OS SR:

• Agenda T (T, T-ost)
  • T = T + Tk + Tv
  • T-ost = Nt + Pp + Tp + Ntt
• Agenda C (C, S, D)
  • C = C + Cpr + Ca + Csp + Cr + Ccud
  • S = S
  • D = D
• Agenda Cb (Cb, KaR, OR, Zm)
  • Cb = Cb + CbPV + CbR + CbBu + CbHs + Cbi
  • KaR = K + R + NcKR
  • OR = Nsre
  • Zm = Zm + CbZm
• Agenda P
  • P = P + PPom + Pc + Ps + Po + Pu

KS SR:

• Agenda T (T, Ntok, Ntol, Ntod, Ntc, Ntt, Td, To, Tov, Tpo, Tos, Nto, Ntro)
• Agenda C (C, Cd, Cudz, Co, CoD, CoP, CoPno, CoPr, CoR, CoSr, CoE, CoEk, CoUp, CoPom, NcC)
• Agenda Cb (Cb/Cbm/Cbs, Cbi, Cob, CoPv, CoZm, CoKR, CobVO, Ncb, NcCb, Cbnl, Zm/Se, K, V, NcKv)
• Agenda S (S, Sa, Sd, Sn, Sp, SaZ, Scud, So, NcS)

V máji 2020 Ministerstvo spravodlivosti SR opätovne prerokovalo s predsedami Krajských súdov SR Metodiku určovania počtu sudcov aj Princípy určovania voľných miest sudcov na súdoch, ktoré metodiku zohľadňujú. V tejto súvislosti boli vyhodnotené pripomienky jednotlivých súdov k Metodike určovania počtu sudcov. Analytické centrum MS SR plánuje vypracovať aktualizovanú verziu Metodiky určovania počtu sudcov, ktorej ambíciou je v maximálnej možnej miere implementovať pripomienky súdov a návrhy na zlepšenie. Najčastejšie opakujúcimi sa podnetmi boli:

1. zohľadnenie funkcionárov súdu so zníženým nápadom v priemerných počtoch vo výkone,
2. zohľadnenie úrovne reštančných vecí z nevybavených,
3. zohľadnenie váh na základe výskumu v rámci projektu „Váženia prípadov“.

Je pravdou, že rezort spravodlivosti v súčasnosti nemá k dispozícii váhy vecí. Iba pri výpočte optima pre OS SR bolo možné zohľadniť relatívnu váhu náročnosti, ktorá vychádza z normatívnych záverov pracovnej skupiny z roku 2011. Pre KS SR žiadny takýto zdroj údajov neexistuje. V prípade, že sa podarí zrealizovať výskum váh vecí v rámci projektu „Váženia prípadov“, Analytické centrum MS SR sa bude ich zohľadnením v Metodike určovania počtu sudcov zaoberať.

Analytické centrum MS SR zároveň uvažuje o dvojdimenzionálnej modifikácii modelu Metodiky určovania počtu sudcov na základe dvoch pilierov:

• ZÁKLADŇA: štandardné zabezpečenie súdov – cieľ zameraný na štandard fungovania, s dobrou výkonnosťou sudcov bez naviazanosti na cieľ dosahovania dispozičného času.
• NADSTAVBA: v mene stanoveného cieľa dosiahnuť dispozičný čas top 15 EU v hlavných agendách sa budú personálne posilňovať iba tie súdy, ktoré to potrebujú (zaostávajú).