Čo sa týka nesúhlasu sudcu s preložením, článok 148 ods. 1 vládneho návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov (aktuálne v parlamente) navrhuje: „Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe disciplinárneho rozhodnutia. Súhlas sudcu s preložením sa nevyžaduje pri zmene sústavy súdov, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie riadneho výkonu súdnictva; podrobnosti ustanoví zákon..“.
Dôvodová správa k novele uvádza, že „z povahy veci je zrejmé, že pri zmene v sústave súdov dochádza k tomu, že sudca prestáva pôsobiť na jednom súde (zrušovaný súd) a pokračuje vo výkone funkcie na inom súde (nástupnícky súd). Tento následok doteraz vždy reguloval zákon v súlade s čl. 143 ods. 2 ústavy. Navrhovaná ústavná zmena tento mechanizmus potvrdzuje, ale naviac mu dáva materiálny rozmer, pretože jeho využitie umožňuje len v nevyhnutnej miere s cieľom zabezpečiť výkon súdnictva. Otázkou nevyhnutnosti sa v tomto prípade bude musieť zaoberať zákonodarca pri prijímaní zákona, ktorým sa zasahuje do sústavy súdov. Splnenie ústavnej podmienky neuplatňovania súhlasu sudcu s jeho preložením v konečnom dôsledku tak bude môcť preskúmať aj ústavný súd v konaní podľa čl. 125 ústavy. Cieľ „zabezpečiť výkon súdnictva“ treba posudzovať s ohľadom na naplnenie poslania súdov, ktorým je poskytnutie súdnej ochrany, t.j. konať a rozhodovať o právach a právom chránených záujmoch osôb v konkrétnom prípade. Tu treba poznamenať, že aktivácia čl. 148 ods. 1 poslednej vety prichádza do úvahy len za predpokladu, že bude vykonaná zákonom, ktorý zároveň ustanoví podrobnosti o jeho aplikácii v prípade konkrétnej zmeny v sústave súdov. Predpokladá, že zákonom v tomto prípade ustanoví napríklad otázku finančných nárokov sudcu súvisiacich s jeho preložením na iný súd a pod.“
Pridaj komentár