Váženie prípadov

Čo sú Váhy prípadov?

Váhy prípadov poskytujú odpoveď na otázku, o koľko je viac alebo menej časovo náročný jeden typ prípadu v porovnaní s iným typom prípadu. Hodnota tzv. „váhy“ determinovaná vzorcom určuje počet sudcov potrebný na zvládnutie pracovnej záťaže konkrétneho súdu.

Váha prípadov používa formu váženia založenú na aktivitách sudcov, ktoré v spojení s časom stráveným na každom úkone poskytnú sudcovia v rámci šesťtýždňového zberu údajov.

Na čo slúžia Váhy prípadov?

Cieľom projektu Váženie prípadov je zvýšiť efektívnosť a transparentnosť prideľovania personálnych zdrojov a súvisiacich finančných zdrojov krajským a okresným súdom SR, ako aj dosiahnuť rovnomerné pra­covné zaťaženie na krajských a okresných súdoch SR a ich sudcov vo výkone.

Úloha určiť váhy prípadov vyplýva z absencie legitímneho a všeobecne akceptovateľného spôsobu určovania miery personálnych zdrojov potrebných na spracovanie nápadu na súde v jednotlivých lokalitách. Doterajšie snahy o váženie prípadov na základe expertných odhadov iniciovaných Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR neboli z rôznych dôvodov zo strany sudcovskej obce akceptované.

Komu slúžia Váhy prípadov?

Vďaka Váženiu prípadov budú mať MS SR, Súdna rada SR a predovšetkým krajské a okresné súdy v Slovenskej republike k dispozícii váhy s vysokou mierou legiti­mity zo strany sudcovskej obce pre rovnomerné rozdeľovanie pracovnej záťaže a spravodlivé prideľovanie ľudských a finančných zdrojov.

Základné axiómy výskumu

Aplikácia merania „váženia prípadov“ v podmienkach SR je založená na Izraelskom modeli „Analýzy váženia prípadov“ (Caseweight analysis). Jeho matematickou podstatou je vynásobenie priemernej hodnoty sudcovského času venovaného jednotlivým sudcovským aktivitám počas 6-týždňového zberu a priemernej frekvencie týchto aktivít v ukončených spisoch podľa záznamov v informačnom systéme. Takto definované axiómy výskumu vychádzajú zo snahy vyhovieť požiadavkám sudcov na:

a) anonymitu – nie je možné mapovať vývoj vecí na úrovni spisu (spisovej značky)

b) nízku záťaž – zber údajov sudcov sa realizuje len 6 týždňov, nie dlhodobo (polrok/rok a viac).

Fázovanie projektu Váženie prípadov

Projekt je realizovaný od júna 2019 a je naplánovaný do konca roka 2021. Projekt pozostáva zo šiestich fáz:

 

V prípravnej fáze projektu (fáza 1) AC MS SR v spolupráci so Súdnou radou SR a expertmi organizácie CEPEJ pripravilo technické a metodické podklady na jeho realizáciu.

V druhej fáze projektu boli vytvorené vecné pracovné skupiny sudcov, ktoré vytvorili štruktúry denných časových záznamov, tzv. denníka sudcovského dňa (t.j. štruktúry údajov, ktoré budú sudcovia poskytovať v rámci šesťtýždňového zberu časových záznamov o svojich aktivitách/úkonoch).

V tretej fáze projektu urobilo AC MS SR analýzu dát z pilotného zberu časových záznamov (realizované­ho v rámci pracovných skupín sudcov), analyzovalo dáta potrebné na určenie výpočtu váh prípadov, finalizovalo metodiku výpočtu, metodiku zberu dát a poskytlo web aplikáciu na zber dát.

Vo štvrtej fáze projektu prebehnú školenia sudcov a od 5. októbra do polovice novembra 2020 bude prebiehať samotný zber dát.

Zozbierané dáta budú vyhodnocované a využité vo výpočte váh jednotlivých typov prípadov (fáza 5). V tejto fáze projekt počíta aj s opätovným zvolaním pracovných skupín sudcov za účelom prezentácie výsledkov.

Po výpočte váh bude potrebné implementovať výsledky váhy prípadov na celoštátnej úrovni (fáza 6).

Prínosy a riziká projektu Váženia prípadov

Prínosy projektu: 

Medzi hlavné prínosy Váženie prípadov patria najmä:

      • vysoká miera legitimity a akceptácie váh prípadov (sudcovia sami participujú na tvorbe váh),
      • využitie váh prípadov na efektívnejšie určenie personálnych zdrojov súdov,
      • využitie váh prípadov na prerozdeľovanie personálnych zdrojov v rámci súdu a rovnomernú pracovnú zaťaženosť jednotlivých oddelení,
      • využitie váh prípadov na adekvátne prerozdelenie finančných zdrojov v súdnej sústave,
      • zohľadnenie rôznej náročnosti vecí podľa lokality daného súdu pri vyhodnocovaní efektivity a výkonnosti súdov,
      • zohľadnenie váh prípadov pri vyhodnocovaní potrebného počtu a lokalizácie súdov v diskusiách o súdnej mape a špecializácii súdov a sudcov,
      • realizácia výpočtu predpokladá aj prípadné podnety na zlepšenia zberu relevantných dát v Súdnom manažmente.

Riziká projektu:

Medzi riziká spojené s realizáciou projektu patria najmä:

      • vecné riziká, ktoré sú podmienené mierou participácie sudcov vo fáze zberu časových záznamov a v akceptácii výsledkov projektu zo strany sudcov, Súdnej rady SR a vedenia MS SR a vôli implementovať výsledky projektu Ministerstvom spravodlivosti SR (v prípade premietnutia sa výsledkov projektu do legislatívneho návrhu) a Ministerstvom financií SR (pri návrhoch rozpočtu kapitoly a diskusiách o návrhu),
      • obsahové riziká, ktoré spočívajú v nekorektnom vypĺňaní dát pri zbere časových údajov a v spochybňovaní vierohodnosti dát kvôli prípadným nepriaznivým / nekomfortným dôsled­kom váh prípadov,
      • obsahové riziká, ktoré spočívajú v neakceptovaní výsledných váh prípadov sudcami, Súdnou radou SR, prípadne vedením MS SR,
      • technické riziká spojené s možnosťou modifikácie Súdneho manažmentu na zisťovanie frekvencie úkonov a vývojom aplikácie na zber dát o časových záznamoch.