Váhy prípadov poskytujú odpoveď na otázku, o koľko je viac alebo menej časovo náročný jeden typ prípadu v porovnaní s iným typom prípadu. Hodnota tzv. „váhy“ determinovaná vzorcom určuje počet sudcov potrebný na zvládnutie pracovnej záťaže konkrétneho súdu.

Váženie prípadov používa formu váženia založenú na aktivitách sudcov, ktoré v spojení s časom stráveným na každom úkone poskytnú sudcovia v rámci šesťtýždňového zberu údajov. Váha prípadov používa formu váženia založenú na aktivitách sudcov, ktoré v spojení s časom stráveným na každom úkone poskytnú sudcovia v rámci šesťtýždňového zberu údajov.

Cieľom projektu Váženie prípadov je zvýšiť efektívnosť a transparentnosť prideľovania personálnych zdrojov a súvisiacich finančných zdrojov krajským a okresným súdom SR, ako aj dosiahnuť rovnomerné pra­covné zaťaženie na krajských a okresných súdoch SR a ich sudcov vo výkone.

Úloha určiť váhy prípadov vyplýva z absencie legitímneho a všeobecne akceptovateľného spôsobu určovania miery personálnych zdrojov potrebných na spracovanie nápadu na súde v jednotlivých lokalitách. Doterajšie snahy o váženie prípadov na základe expertných odhadov iniciovaných Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR neboli z rôznych dôvodov zo strany sudcovskej obce akceptované.

Vďaka Váženiu prípadov budú mať MS SR, Súdna rada SR a predovšetkým krajské a okresné súdy v Slovenskej republike k dispozícii váhy s vysokou mierou legiti­mity zo strany sudcovskej obce pre rovnomerné rozdeľovanie pracovnej záťaže a spravodlivé prideľovanie ľudských a finančných zdrojov.

Aplikácia merania „váženia prípadov“ v podmienkach SR je založená na Izraelskom modeli „Analýzy váženia prípadov“ (Caseweight analysis). Jeho matematickou podstatou je vynásobenie priemernej hodnoty sudcovského času venovaného jednotlivým sudcovským aktivitám počas 6-týždňového zberu a priemernej frekvencie týchto aktivít v ukončených spisoch podľa záznamov v informačnom systéme. Takto definované axiómy výskumu vychádzajú zo snahy vyhovieť požiadavkám sudcov na:

a) anonymitu – nie je možné mapovať vývoj vecí na úrovni spisu (spisovej značky)

b) nízku záťaž – zber údajov sudcov sa realizuje len 6 týždňov, nie dlhodobo (polrok/rok a viac).

Projekt je realizovaný od júna 2019 a je naplánovaný do konca roka 2021. Projekt pozostáva zo šiestich fáz:

V prípravnej fáze projektu (fáza 1) AC MS SR v spolupráci so Súdnou radou SR a expertmi organizácie CEPEJ pripravilo technické a metodické podklady na jeho realizáciu.

V druhej fáze projektu boli vytvorené vecné pracovné skupiny sudcov, ktoré vytvorili štruktúry denných časových záznamov, tzv. denníka sudcovského dňa (t.j. štruktúry údajov, ktoré budú sudcovia poskytovať v rámci šesťtýždňového zberu časových záznamov o svojich aktivitách/úkonoch).

V tretej fáze projektu urobilo AC MS SR analýzu dát z pilotného zberu časových záznamov (realizované­ho v rámci pracovných skupín sudcov), analyzovalo dáta potrebné na určenie výpočtu váh prípadov, finalizovalo metodiku výpočtu, metodiku zberu dát a navrhlo web aplikáciu na zber dát.

Vo štvrtej fáze projektu boli zrealizované práce: vývoj IT nástroja na zber časových kvantitatívnych dát, vypracovanie metodiky zberu časových údajov, vypracovanie  školiacich materiálov, boli vyškolení sudcovia v metodike a technike zberu dát a prebehli prezentácie na mobilizáciu sudcov pre zber. Zintenzívnili sa práce na spracovaní metodiky výpočtu váh prípadov.  Aktivity projektu vedúce ku školeniam a zberu dát na jar 2020 boli začiatkom  marca 2020 prerušené kvôli pandémii COVID-19 a odložené na neurčito. 

Školenia sudcov  na zber údajov boli zrealizované v 09-10/2020 a samotný zber mal prebiehať v termíne od 12.10.2020 do 22.11.2020 + 4 dni. Z dôvodu pandemických opatrení bol zber po 2 týždňoch, k dátumu 23.10.2020, prerušený a posunutý na jar 2021. Štvrtá fáza sa predlžuje a presúva do prvého polroka 2021 s vopred nedefinovateľným časovým harmonogramom, ktorý bude závisieť od vývoja koronakrízy v 2021. 

Po výpočte váh bude potrebné implementovať výsledky váhy prípadov na celoštátnej úrovni (fáza 6).

Prínosy projektu: 

Medzi hlavné prínosy Váženie prípadov patria najmä:

• vysoká miera legitimity a akceptácie váh prípadov (sudcovia sami participujú na tvorbe váh),
• využitie váh prípadov na efektívnejšie určenie personálnych zdrojov súdov,
• využitie váh prípadov na prerozdeľovanie personálnych zdrojov v rámci súdu a rovnomernú pracovnú zaťaženosť jednotlivých oddelení,
• využitie váh prípadov na adekvátne prerozdelenie finančných zdrojov v súdnej sústave,
• zohľadnenie rôznej náročnosti vecí podľa lokality daného súdu pri vyhodnocovaní efektivity a výkonnosti súdov,
• zohľadnenie váh prípadov pri vyhodnocovaní potrebného počtu a lokalizácie súdov v diskusiách o súdnej mape a špecializácii súdov a sudcov,
• realizácia výpočtu predpokladá aj prípadné podnety na zlepšenia zberu relevantných dát v Súdnom manažmente.
• •  

Riziká projektu:

Medzi riziká spojené s realizáciou projektu patria najmä:

• vecné riziká, ktoré sú podmienené mierou participácie sudcov vo fáze zberu časových záznamov a v akceptácii výsledkov projektu zo strany sudcov, Súdnej rady SR a vedenia MS SR a vôli implementovať výsledky projektu Ministerstvom spravodlivosti SR (v prípade premietnutia sa výsledkov projektu do legislatívneho návrhu) a Ministerstvom financií SR (pri návrhoch rozpočtu kapitoly a diskusiách o návrhu),
• obsahové riziká, ktoré spočívajú v nekorektnom vypĺňaní dát pri zbere časových údajov a v spochybňovaní vierohodnosti dát kvôli prípadným nepriaznivým / nekomfortným dôsled­kom váh prípadov,
• obsahové riziká, ktoré spočívajú v neakceptovaní výsledných váh prípadov sudcami, Súdnou radou SR, prípadne vedením MS SR,
• technické riziká spojené s možnosťou modifikácie Súdneho manažmentu na zisťovanie frekvencie úkonov a vývojom aplikácie na zber dát o časových záznamoch.
• •