Váženie prípadov - záznam online školenia pre Krajské súdy
Váženie prípadov - o projekte
Čo sú Váhy prípadov?
Váhy prípadov poskytujú odpoveď na otázku, o koľko je viac alebo menej časovo náročný jeden typ prípadu v porovnaní s iným typom prípadu. Hodnota tzv. „váhy“ determinovaná vzorcom určuje počet sudcov potrebný na zvládnutie pracovnej záťaže konkrétneho súdu.
Váha prípadov používa formu váženia založenú na aktivitách sudcov, ktoré v spojení s časom stráveným na každom úkone poskytnú sudcovia v rámci šesťtýždňového zberu údajov.
Na čo slúžia Váhy prípadov?
Cieľom projektu Váženie prípadov je zvýšiť efektívnosť a transparentnosť prideľovania personálnych zdrojov a súvisiacich finančných zdrojov krajským a okresným súdom SR, ako aj dosiahnuť rovnomerné pracovné zaťaženie na krajských a okresných súdoch SR a ich sudcov vo výkone.
Úloha určiť váhy prípadov vyplýva z absencie legitímneho a všeobecne akceptovateľného spôsobu určovania miery personálnych zdrojov potrebných na spracovanie nápadu na súde v jednotlivých lokalitách. Doterajšie snahy o váženie prípadov na základe expertných odhadov iniciovaných Ministerstvom spravodlivosti (MS) SR neboli z rôznych dôvodov zo strany sudcovskej obce akceptované.
Komu slúžia Váhy prípadov?
Vďaka Váženiu prípadov budú mať MS SR, Súdna rada SR a predovšetkým krajské a okresné súdy v Slovenskej republike k dispozícii váhy s vysokou mierou legitimity zo strany sudcovskej obce pre rovnomerné rozdeľovanie pracovnej záťaže a spravodlivé prideľovanie ľudských a finančných zdrojov.
Základné axiómy výskumu
Aplikácia merania „váženia prípadov“ v podmienkach SR je založená na Izraelskom modeli „Analýzy váženia prípadov“ (Caseweight analysis). Jeho matematickou podstatou je vynásobenie priemernej hodnoty sudcovského času venovaného jednotlivým sudcovským aktivitám počas 6-týždňového zberu a priemernej frekvencie týchto aktivít v ukončených spisoch podľa záznamov v informačnom systéme. Takto definované axiómy výskumu vychádzajú zo snahy vyhovieť požiadavkám sudcov na:
a) anonymitu – nie je možné mapovať vývoj vecí na úrovni spisu (spisovej značky)
b) nízku záťaž – zber údajov sudcov sa realizuje len 6 týždňov, nie dlhodobo (polrok/rok a viac).
Fázovanie projektu Váženie prípadov
Projekt je realizovaný od júna 2019 a je naplánovaný do konca roka 2021. Projekt pozostáva zo šiestich fáz:
V prípravnej fáze projektu (fáza 1) AC MS SR v spolupráci so Súdnou radou SR a expertmi organizácie CEPEJ pripravilo technické a metodické podklady na jeho realizáciu.
V druhej fáze projektu boli vytvorené vecné pracovné skupiny sudcov, ktoré vytvorili štruktúry denných časových záznamov, tzv. denníka sudcovského dňa (t.j. štruktúry údajov, ktoré budú sudcovia poskytovať v rámci šesťtýždňového zberu časových záznamov o svojich aktivitách/úkonoch).
V tretej fáze projektu urobilo AC MS SR analýzu dát z pilotného zberu časových záznamov (realizovaného v rámci pracovných skupín sudcov), analyzovalo dáta potrebné na určenie výpočtu váh prípadov, finalizovalo metodiku výpočtu, metodiku zberu dát a poskytlo web aplikáciu na zber dát.
Vo štvrtej fáze projektu prebehnú školenia sudcov a od 12. októbra do polovice novembra 2020 bude prebiehať samotný zber dát.
Zozbierané dáta budú vyhodnocované a využité vo výpočte váh jednotlivých typov prípadov (fáza 5). V tejto fáze projekt počíta aj s opätovným zvolaním pracovných skupín sudcov za účelom prezentácie výsledkov.
Po výpočte váh bude potrebné implementovať výsledky váhy prípadov na celoštátnej úrovni (fáza 6).
Prínosy a riziká projektu Váženia prípadov
Prínosy projektu:
Medzi hlavné prínosy Váženie prípadov patria najmä:
- vysoká miera legitimity a akceptácie váh prípadov (sudcovia sami participujú na tvorbe váh),
- využitie váh prípadov na efektívnejšie určenie personálnych zdrojov súdov,
- využitie váh prípadov na prerozdeľovanie personálnych zdrojov v rámci súdu a rovnomernú pracovnú zaťaženosť jednotlivých oddelení,
- využitie váh prípadov na adekvátne prerozdelenie finančných zdrojov v súdnej sústave,
- zohľadnenie rôznej náročnosti vecí podľa lokality daného súdu pri vyhodnocovaní efektivity a výkonnosti súdov,
- zohľadnenie váh prípadov pri vyhodnocovaní potrebného počtu a lokalizácie súdov v diskusiách o súdnej mape a špecializácii súdov a sudcov,
- realizácia výpočtu predpokladá aj prípadné podnety na zlepšenia zberu relevantných dát v Súdnom manažmente.
Riziká projektu:
Medzi riziká spojené s realizáciou projektu patria najmä:
- vecné riziká, ktoré sú podmienené mierou participácie sudcov vo fáze zberu časových záznamov a v akceptácii výsledkov projektu zo strany sudcov, Súdnej rady SR a vedenia MS SR a vôli implementovať výsledky projektu Ministerstvom spravodlivosti SR (v prípade premietnutia sa výsledkov projektu do legislatívneho návrhu) a Ministerstvom financií SR (pri návrhoch rozpočtu kapitoly a diskusiách o návrhu),
- obsahové riziká, ktoré spočívajú v nekorektnom vypĺňaní dát pri zbere časových údajov a v spochybňovaní vierohodnosti dát kvôli prípadným nepriaznivým / nekomfortným dôsledkom váh prípadov,
- obsahové riziká, ktoré spočívajú v neakceptovaní výsledných váh prípadov sudcami, Súdnou radou SR, prípadne vedením MS SR,
- technické riziká spojené s možnosťou modifikácie Súdneho manažmentu na zisťovanie frekvencie úkonov a vývojom aplikácie na zber dát o časových záznamoch.