Na súčasných krajských súdoch je veľká časť správnej agendy vybavovaná samosudcami. Ako ju budú zvládať nesudcovia, bez skúsenosti s výkonom sudcovskej funkcie, na správnych súdoch?

| 0

Na všetky súdy v SR, ktoré vybavujú prvoinštančnú agendu, sú menovaní zásadne nesudcovia, teda osoby bez sudcovských skúseností. Takto sú menovaní sudcovia okresných súdov a aj doteraz tak boli menovaní sudcovia krajských súdov pre správne kolégiá. Títo sudcovia pôsobili ihneď … Continued

Ministerstvá a väčšina ostatných ústredných orgánov štátnej správy má sídlo v Bratislave. Ráta sa so zvýšenými nákladmi na presun účastníkov konania na pojednávanie (cestovné, diéty, prípadne náklady na ubytovanie)?

| 0

Ráta sa s dopadom na rozpočet verejnej správy, ktoré si jednotlivé rozpočtové kapitoly budú riešiť vo vlastnej réžii. Z praktického hľadiska dochádzanie z Bratislavy do Nitry nemá charakter viacdennej pracovnej (služobnej) cesty.

Prečo sa na jednej strane rušia všeobecné súdy a na druhej strane sa idú zriaďovať nové správne súdy s potrebou ich materiálne zabezpečiť a personálne obsadiť (zamestnanci, sudcovia, vedenie súdu, riaditeľ správy súdu, personálne oddelenie, osobitné obstarávanie materiálnych potrieb a pod. – t. j. dôvody pre ktoré sa rušia všeobecné súdy)?

| 0

Prioritným cieľom reformy nie je pokles počtu súdov alebo ich rušenie. Cieľom reorganizácie súdnej mapy je zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy: rodinná, civilná, trestná, obchodná. V prípade správnej agendy sa budeme uberať cestou špecializácie súdov, preto sa správna agenda … Continued

Prečo v navrhovanej súdnej mape chýbajú merateľné ciele?

| 0

Kľúčovým cieľom návrhu súdnej mapy je zabezpečiť minimálne troch špecializovaných sudcov/tri špecializované senáty v každej z hlavných súdnych agend (rodinná, civilná, trestná, obchodná a správna) v súdnom obvode. Merateľným ukazovateľom dosiahnutia tohto cieľa je počet špecializovaných sudcov/senátov na každú z … Continued

Prečo ste neprišli s dátami o „súde optimálnej veľkosti“? Zaoberali ste sa tým, že po zavedení súdnej mapy budeme mať nadpriemerne veľa obyvateľov na jedného sudcu?

| 0

Návrh pracuje s kritériom minimálnej veľkosti súdneho obvodu, resp. súdu, kde musí byť pre účely špecializácie zabezpečený počet minimálne troch špecializovaných sudcov/senátov v každej z hlavných súdnych agend. Optimálna veľkosť súdneho obvodu, resp. súdu je tá, ktorá toto kritérium splní. … Continued

V predloženom návrhu sa uvádza, že Reforma súdnej mapy znamená v podstave návrat k stavu do roku 1996, s uvedeným nemôžeme súhlasiť, pretože napríklad Okresný súd Topoľčany existoval aj v 90- tych rokoch, avšak v Reforme súdnej mapy sa tento súd ako sídelný neuvádza.

| 0

Reforma súdnej mapy znamená „v podstate“ návrat k stavu do roku 1996, nie je však so stavom do roku 1996 úplne totožná. Topoľčany patria v kontexte vývoja územného a správneho členenia Slovenska do Ponitria (Stručný prehľad vývoja územného a správneho … Continued

Prečo trváte na podmienke, že pri náhodnom prideľovaní je nutnosť mať troch sudcov? Ani Ústava SR o podmienky náhodného prideľovania nehovorí. Ak by to však bolo naozaj nutné, prečo by to nebolo možné aj pri dvoch sudcoch?

| 0

Prax ukazuje, že už dvaja sudcovia pri odôvodnenej absencii (PN, materská dovolenka ai.) môžu svojím výpadkom spôsobiť vážne problémy pri vybavovaní veci v primeranom čase. Tento počet nie je dostatočný ani pre náhodný výber sudcu, resp. náhodné pridelenie veci.